reklama

Semester na ideálnej VŠ alebo Drbnuté švindle so strojom času

Znenazdajky za mnou dobehol Biko a zatrepal na dvere. Starý kamoš zo strednej a známy tým, že vymýšľa všakovaké hovadiny. Dlhšie som ho nevidel, a tak som si ho nedôverčivo premeral – určite bude voľačo chcieť! Biko chvíľu ľapotal všeobecné frázy o zasranom a poondiatom živote, ale neskôr sa vymáčkol. Došiel s parádnou blbosťou: - Ivan, povedal, mám tu dačo, z čoho sa doserieš.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Už dlho som sa z ničoho nedosral, a tak moje reakcie boli vágne: - Čo máš? -Mám niečo, čo si ešte nevidel. Malý zázrak!Stále som nechápavo civel. Až na druhé ráno mi došlo, že to, čo Biko skrýval v ruksaku, bola naozaj skvelá mašinka. Stroj času. Naoko blbina, nie?!-Táto vecička je skvelá, ale má jeden háčik, začal tárať. – Okrem toho, že ťa vráti v čase, splní ti aj jedno želanie. Ale iba jedno!Vo všeobecnosti som ho mal vždy za polovadného čuráka, čo splieta, ale teraz – anisámneviemako – jeho haluz vo mne prebudila záujem.-Nekecaj! Takže je to vlastne zlatá rybka z plastu?, prehodil som s ironickým nezáujmom.-Nechám ti to tu, zachrípel Biko.-Počkaj!-Čo je? Nie sú s tým problémy. Iba si dačo želaj! Ale dávaj si pozor!A tak len bubnovanie Bikových adidasiek dolu schodmi a trepnutie vchodovými dverami. Jeho mastnolesklá elvishriva sa vzďaľovala od vchodu. Zostal som trošku v pomykove. Celé je to pridrbané! Čo s tým krámom akože mám robiť?! Vrátil som sa do bytu a položil „to“ na stôl. Ešte chvíľu som zízal na kravinu zo sivého plastu a bordového dreva s ciferníkom. Zapol som počítač, nalogoval sa na blog a hútal, o čom bude môj nový článok. Opäť som čekol reakcie na príspevok o vysokých školách... Opäť samé protichodné názory a pravda, ako vždy, nikde. Ku@va! To bolo ale davu, čo sa v tom rýpal. Do izby vbehla Džubáčka:-Akože si nevyniesol bordel?!Chcela ma trafiť štipľavým slovom, ale akosi to slovo preletelo pomimo a rozpleštilo sa ozvenou o stenu.-Mám azda službu? Čo rýpeš?!Strelená Džubáčka zavrčala ešte niečo v odvetu a buchla dverami. Sklo vo výplni sa zatriaslo a možno sa mu aj chcelo rozletieť, ale moja mentálna energia to nedovolila. Čo keby som ju zmenil na tresku v majonéze? Mám predsa tú vymletú krabicu od Bika! Už sa mi nechcelo odpisovať na mejly, a tak som po vyšpáraní šušňov šiel zaľahnúť. Vzal som do ruky tú prču a trochu ju pošúchal. Nič. Hmm... Čo keby som si fakt voľačo zaželal? Tak som si teda zaželal a viac si už nepamätám. ***- Ivkóóó!!! Ivankóóó!!! Je čas vstávať!Nejaký povedomý hlas to bol. Ženská tuším. – Raňajky už máš, tak už vstávaj!Nemohol som, ale fakt – SOM NEMUÓHOL – uveriť vlastným vypatlaným zmyslom. Som už dočista debil?! Veď to bola matka! Ale, čo tu, dočerta, robila matka?! Bolo to ako dostať po papuli. Nechápavý som ležal, azda ako hotentót. Pozriem na kalendár – september 2003! Pozriem dokola – moja detská izba! Mrknem na stôl – rozvrh z tretieho ročníka na VŠ! To mám akože 22 rokov?! Čo je to za koko...?! Biko JE ale zelený magor! Ten chumaj mal normálka pravdu!!! Ten stroj času naozaj funguje! Ale to je potom INÁ pecka, nie?! Mám o 3 roky menej a som opäť na výške!-Kde si toľko?!, ozvalo sa nástojčivo z kuchyne.-Ma... mami! Už idem! Ja to stihnem!, zvolal som späť a tak nakrivo mi zhruba došlo, že navine sú tie šibnuté asociácie. Keď som držal stroj času, želal som si prežiť jeden ideálny semester na jednej ideálnej výške. Zrejme vo mne hral ešte ten článok, čo som predtým fuckol na blog. A teraz sa mi to vari splnilo, lebo podľa rozvrhu je pondelok a po prázdninách sa opäť ide do školy!!!Približne neisto – ale predsa – som opustil rodičovský príbytok a vybral sa so starou známou aktovkou starou známou cestou, ktorú som hrýzol päť rokov. Ten istý trolejbus, tie isté zvuky, tá istá zápcha na moste a ten istý chodník až k školskej bráne. Tie isté staré známe tváre. A tie isté zaprášené nástenky a študentská burza kníh. Ani na okamih som však už nezaváhal a usadil sa v obľúbenom štvrtom rade. Toto bude iná haluška. Taký som zvedavý!!! Ako každý semester, i teraz vošiel dekan, aby zafľusol úvodné slovo. Dokonca aj brucho mal také isté nevkusne vypúlené: – Milí študenti, snažil sa znieť megaformálne, - minulé leto sme avizovali zmeny v študijnom systéme. Ako viete, čo sme si predsavzali, sme aj dosiahli. Medzinárodná certifikačná komisia pre vysoké školstvo nám udelila Certifikát konkurencieschopnosti. Teraz sa naša univerzita považuje za pracovisko s celoštátnou i celoeurópskou vážnosťou a, prirodzene, tomu sme prispôsobili aj spôsob práce.Tak to bol iný kefír! Rozhliadol som sa po aule, ale zdá sa, akoby to nikoho nehecovalo. Iba mňa. Vraj že Certifikát konkurencieschopnosti! Veď doteraz bol problém aj s prašivou akreditáciou! Ááá... A je tu ďalší čááávo. Pán prodekan pre vedu a vzdelávanie. Lofas v sukni.- Ako sa zmenil spôsob práce našej fakulty, vám vysvetlím teraz na príklade. Prodekan, vyobliekaný v karnevalovom kostýme, nestratil tiež nič zo svojej komickej minulosti. - Odteraz sú zrušené ročníky – už nie ste prváci ani piataci, teraz ste iba aktívnymi študentmi fakulty, alebo tu nie ste. A tiež vás nebudeme nútiť, ste si každý rok zapisovali určitý počet predmetov. Požadujeme od vás iba konečný objem kreditov. V podstate je nám to jedno, ale vaše plávanie v akademických vodách by nemalo presiahnuť 9 – 10 rokov. Ak chcete pol života zabiť štúdiom, nech sa páči, prídavky od štátu a štipendiá budete mať však len počas prvých šiestich rokov od prijatia na našu fakultu. Aj s prerušeniami. – A, aby som nezabudol, študovať sa bude v blokoch. Sú vám k dispozícii napríklad blok marketing, manažment, riadenie ľudských zdrojov, stratégia, logistika, financie a ďalšie. Pravdaže, ponechali sme si právomoc určovať univerzitne a fakultne povinné predmety – to len pre prípad, že by ste sa z rozmaru chceli stať baleťákmi či vyhnúť sa nepríjemným predmetom. Lahôdka na záver – zápočty sú zrušené a iba zásadné predmety sa končia skúškou.V aule to zajasalo a zažiarilo. Nevedel som celkom isto, či nejde o kamufláž, ale nechal som sa prekvapiť.- Opäť príklad, zafunel prodekan. Spod kostýmu pri krku mu čosi vykúkalo. Chlpy z hrude a kvapky potu.- Blok Marketing I obsahuje predmety Marketing – Základný kurz, Dejiny marketingu, Štatistiku, Prípravu a spracovanie dotazníkov a Marketing manažment. Zo všetkých týchto piatich kurzov budete mať iba dve skúšky – zo Základného kurzu a z Marketingového manažmentu. Dejiny marketingu sú iba informatívnym predmetom, tam skúška ani povinná účasť nie je.Samozrejme, že tam skúška nemá byť, pomyslel som si. Veď koho dnes zaujíma, že to celé vzniklo v devätnástom storočí a že rôzni „myslitelia“ kydali všakovaké bludy. V praxi je to teraz predsa prd platné!- A ďalej, nepodarene zvrieskol prodekan nie príšliš hlbokým hláskom, - ďalej skúška nebude ani zo Štatistiky, ani z Prípravy a spracovania dotazníkov. Účasť na týchto predmetoch je však povinná. Povinní ste tiež odovzdať predmety obhajoby – teda referáty, eseje, prezentácie, projekty a výskumy.A rozprával a rozprával a rozprával ďalej. Pri tom nepodstatnom som zadriemal, ale potom som sa opäť prebudil. Akási vlasaňa ma šťuchla do boku. Napadlo ma zavolať Bika – veď tomu vďačím za celé toto kafíčko. Želal som si predsa ideálne štúdium na ideálnej vysokej škole a čuduj sa, začínalo to mať grády. ***Škola sa mi v kútiku duše neskutočne zapáčila – veď som ju vymyslel! Niežeby sa mi nepáčila tá predtým, ale tentokrát sme mali už aj kompetentnú knižnicu. Chápete? Aj bibliotekárku, čo skutočne vedela poradiť! Nený to tak ťažké kapírovať - hoci nie som práve veľký čitateľ, keď som prišiel, mali všetko a dokonca aj odporúčanú literatúru. A som sa aj pýtal – kníh tu bolo ako prachu, nič som nemusel kupovať, a z každého predmetu toľko, koľko hláv na fakulte. A z marketingu aj o 14 viac. Nahrabal som plnú tašku, ale aspoňže všetko bolo k veci. Jedno sa mi však tak trochu nepáčilo. Tu ma už nikto nikam a nijakým spôsobom nevodil za ručičku. Všetko bolo akože na mne. Ak by som to dohnojil, mal by som dohnojené. Pre istotu som si ešte zohnal dajaký zdrap že študijný program. Tam som vylovil, že priebeh skúšania je úplne iný. Boli dva typy skúšok – písomná a ústna. Písomná bola voľajaká „minimovka“, kde bolo treba ovládať nejaké fakty z povinnej literatúry. Medzi ústne patrili potom obhajoby a prezentácie. Zlatým pravidlom bolo: najprv sprav písomku, potom choď na obhajoby. Minimovka sa mala písať ako 100 bodová vypisovačka. Skúšajúci tam museli vymenovať, čo všetko sa k jednotlivým otázkam muselo napísať a boli zakázané otázky „napíš podstatu“, „napíš, čo je dôležité“ a „napíš všetko, čo vieš o rozsiahlom probléme a vtesnaj do 30 cm štvorcových“ a „napíš, čo chceš“. Išlo tam hlavne o základné princípy a poznatky, že či vôbec študák na ten predmet vôbec chytá alebo nie a či vie aj niečo viac. Minimovku vraj majú zostavovať štyria profáci a každý má potom opravovať iba tú svoju časť. Každý z nich mi akože dá maxi 25 bodov a spolu na postup do vily musím mať 65. To je hranica na trojku. Špecifikom minimovky je údajne aj to, že ju píšu všetci v ten istý deň a aj opravné termíny píšu všetci v ten istý deň. Nuž a vymysleli si tiež rovnicu „jeden termín = jeden test“ – čiže do davu sa hodia úplne rovnaké otázky a kto chce, nech sa páči – zabodujte! No a ešte také veci že zásady zmáknutia skúšky tam boli:1.zmáknutie minimovky na 65 % a súčasne2.fyzická prítomnosť pri obhajobe, resp. prezentácii a súčasne3.prezentovanie toho, čo som naozaj odovzdal a súčasne4.prezentovanie poznania, ktoré je v súlade s platnými poznatkami vedného odboru a súčasne5.schopnosť reagovať na doplňujúce otázky a súčasne6.schopnosť zaujať vlastné – možno aj nové, ale hlavne opodstatnené – stanovisko a súčasne7.zákaz častého používania slova „akože“!!!A ešte jedna vec bola akože suprová. Mohol som totiž odpisovať. Sámoška, že odpisovať, ale akože nie tak úplne odpisovať. Prísne zakázané bolo odpisovať na minimovke. Ale ináč som mohol odovzdať referát, projekt alebo esej po hocakom kámovi. Ale – tá horšia vec na tom bola – musel som prezentovať presne to, čo tam bolo napísané a tiež som tomu musel veriť, rozumieť, vysvetliť a zdôvodniť. Ak by tam bol akýkoľvek blud, musel by som ho hrdo vyklopiť a švihácky odprezentovať aj pred komisiou. A ak by som ten veľký blud nechcel povedať či nevedel vysvetliť a jeho správnosť obhájiť, poslali by ma rýchlikom domov. Nemohlo by sa teda stať, že im tam pichnem skopčenú odveci prácu, ale sám sa nabiflím všetko dobre, len aby som nemal obštrukcie s písaním prác. A ak by sa tam niečo počítalo či odvodzovalo, musel by som to na požiadanie znovu vypočítať a dokázať. Samozrejme, profáci si vyhradili aj právo prideliť konkrétnu tému konkrétnemu študákovi, keby sa niektoré opakovali či odpisovali príliš často – ale vraj to nie je ich železným zvykom. Nechutným železným fórom bolo skôr to, že si každú zozbieranú prácu naozaj prečítali. No a toto bolo akože dosť nafigu. Človek aby sa normálne bál, že čo dá na papier.***A tak šli dni, týždne a azda aj mesiace. Pre blok Markting I, ktorý som si ako jediný zapísal na tento semester, som dostal kuááá vlastného osobného konzultanta, s ktorým sa môžem radiť pri problémoch so zadaniami a s chápaním látky. A že keď chcem, môžem mu zavolať, načmárať mejl, zobrať ho na obed či môžeme sa stretnúť aj cez víkend, ak je čas. Mimochodom, bol to jeden z tých štyroch Vyvolených, čo potom zostavia minimovku. Kúúúlové bolo, že profáci okrem učenia zároveň pracovali ako marketingoví konzultanti v poradenských firmách. No a síce bol semester o čosi náročnejší, veľa som sa o sebe naučil. Napríklad som musel začať parádička organizovať a plánovať svoj život, lebo vecí a záležitostí bolo mnoho. Okrem iných, okrajových úloh, som sa mal popasovať s takýýýýýýýýmto švihnutým zoznamom záležitostí:Z Dejín marketingu som mal napísať referát z ranej histórie a esej pojednávajúcu o jednotlivých školách tejto vedy s analýzou a prehodnotením ich základných téz. Zo Základného kurzu som mal pripraviť futuristickú prezentáciu o trendoch a ďalšom vývoji marketingovej vedy v budúcnosti a zdôvodniť, prečo sa dané trendy prejavujú v podnikoch. K tomu ešte podrobný referát skúmajúci jednotlivé podnikateľské koncepcie od začiatku dvadsiateho storočia. Navyše, bolo treba odovzdať esej o teoretických prístupoch k marketingovému mixu a s vyhodnotením, ktorý z nich má najlepšiu perspektívu prispieť k uspokojeniu zákazníka na Slovensku. Zo Štatistiky som mal odovzdať vypracované vzorové príklady na testovanie hypotéz, určovanie intervalov spoľahlivosti a zisťovanie závislostí medzi premennými. Zároveň v zozname úloh žiadali pripraviť referát o prínose štatistických postupov k vedeckému skúmaniu marketingu. Kedy sa tento zoznam už skončí?! Z predmetu o dotazníkoch bolo treba v eseji zhodnotiť riziká a slabiny použitia dotazníkov v ekonómii a tiež navrhnúť vlastný dotazník skúmajúci potreby zákazníkov vybraného odvetvia a nechať ho odhodnotiť na marketingovom, resp. inom oddelení vybraného podniku. Mal som tento dotazník rozmnožiť a nechať ho vyplniť rôznymi zákazníkmi miestneho shopping centra. Potom som ho mal ešte akože aj spracovať, popísať premenné a testovať zmysluplné štatistické hypotézy. Následne sa pokúsiť zovšeobecniť výsledky pre celú SR. A čo viac, v dvoch rôznych podnikoch som mal odchytiť dajaké veľké zvieratá a spraviť s nimi intervjú o postavení marketingu v ich podniku. Toto intervjú malo ešte vyústiť do eseje s porovnaniami jednotlivých prístupov. Pánečku... No a ešte v rámci Marketingového manažmentu si odo mňa zachceli dva projekty – v nejakom podniku podrobiť skúmaniu komunikačný mix a zhodnotiť jeho silné a slabé stránky. Tiež bolo treba nájsť súvislosť medzi výdavkami na komunikáciu a tempom rastu tržieb z predaja výrobkov. A ešte chceli, aby som v nejakej poradenskej firme odpracoval 60 hodín na nejakom projekte z makretingovej oblasti. Prichýlil ma môj suprový konzultant. Akože nehnevajte sa, ale práce bolo viac než dosť, a trochu som z toho zosmutnel. Že zlaté študentské časy a povaľovanie na intráku. Navyše – ešte po mne chceli čítať 5 povinných učebníc a 2 odporúčané, z ktorých akože tiež môžu zavesiť otázky. Poslednou väčšou záležitosťou bolo spraviť workshop o etike v podnikaní a marketingu. Ešteže z piatich predmetov budú len dve skúšky, ale teraz som už fakt nevedel, či je to výhoda alebo nie. Trochu zničený som sa dotackal domov. Zjavne som sa nechytal.-Kurníkšopa!!! B@zmeknadbebravou!, zaúpel som.-Čo sa to tam deje?, to bola mamka a čímsi búchala v kuchyni. Žeby konečne rezne?-Prisámbohu je to celé dajaké blbé... Samotné štúdium je síce pre denných i diaľkových zadara, ale za skúšky sa platí!!!, kričím za ňou.-Čože? Poď sem, nepočujem ťa! Veď je to zadarmo, nie?-Nie, mami.... Je to trochu zložitejšie – za skúšky a obhajoby sa od tohto semestra platí. Prvý termín za 300,--, druhý za 700,--, tretí 200,-- a štvrtý a každý ďalší po 300,--. Aby sme sa vraj snažili uspieť už na prvýkrát!!! A že ten tretí je lacnejší a pre tých, čo majú ozajstné, nepredstierané problémy s predmetom...-Nebudú to zneužívať?Hmm... Máti mala celkom rechtovnú otázku, ale na ňu som, žiaľ, odpoveď nepoznal. Možnože by sa profáci teraz ohradili, že už konečne majú dôstojné platy a patria medzi TOP 10 profesií v štáte. A že nový zákon o VŠ dovoľuje poplatky za skúšky použiť iba na zveľadenie učebného procesu, výskum alebo projektové podnikanie fakúlt. Ba čo viac, tie mastné dotácie zo štátnej peňaženky a EÚmašiny tiež nie sú až tak na prd. Úprimne ma však potešila iná vec. Konečne to mali diaľkari bez poplatku. Takže žiadne zvýhodňovanie „ty si si zaplatil, tebe dáme skúšku“, alebo „ty si denný, ty musíš vedieť viac“, alebo „ty si diaľkar s rodinou, ty sa môžeš snažiť menej“. Už mohol študovať papaláš i Čenkovej decko. Buď do toho ideš alebo nie.***Bika som nestretol desnú večnosť. Bolo mi z toho hádam aj otupno. Mal som nutkanie tľapnúť ho po pleci a nenápadne poďakovať. Kdesi hlboko v mysli som sa pristihol, že vlastne Biko občas udrie klinec po hlavičke. Na brzdu celkom dobré. Zo Základného kurzu som vyletel. Aj z Marketingového manažmentu. Minimovky sa nezdarili. Ťažko to zniesť, veď som bol vždy celkom dobrý. Nepodarilo sa mi ani presvedčiť všetkých tých profákov, aby mi kde-tu pomohli s bodmi. Už sa to tak nedalo. Našťastie som nemusel nič prenášať do ďalšieho roka – mohol som toľko termínov, koľko sa mi zaráčilo. Škrelo ma len, že som zacvakal celé dva mastné litre len za nepripravenosť, ale s odstupom času to za to stálo. Nepustili ma ďalej, kým som fakt nebol brilantný. A aj to ma sralo, že len akosi neveľa žiakov opakovalo minimovky. Oni boli nadupaní ešte než tam šli, a to mi ušlo. Poviem vám - a nemal som nervy ani na všetky tie referáty, tak som dva skopčil. Ale trochu som sa pri obhajobe hanbil: - Mám tu čosi celkom dobré, lenže... Nie je to tak úplne z mojej hlavy...A oni že áno že akože v pohode. Že keď sa mi páči téma a aj jej rozumiem, tak no problem. Že aj tak preskenujú, čo sa mi uložilo v gebuli. Že nech sa do toho teda pustím. Tak som sa rozkecal. Diskutovali sme. Pýtali sa, prečo je to tak napísané. A ja akože domnievam sa, že preto a preto. A že tu a tam je asi chyba, lebo v nejakej inej múdrej bichli je to trochu inak. No a oni, že to nie je chyba, iba menej známa teória. Že sa do nej manažéri radšej nepúšťajú, lebo to nemajú dobre zvládnuté. Na prvý raz mi zbodli všetky referáty. S jednou esejou bola trochu haluz, lebo že vraj taký extravagantný názor ešte nemali. Tak som to musel viac obkecať, rozviesť a potom dokonca že O.K. že akože je to síce dosť divné, ale koniec koncov prínosné. Že ich by to nenapadlo. Konzultant už naliehal, aby ma toľko nesmažili, že som sa ho celý polrok pokúšal zadusiť otázkami a vypytoval sa na šecky vtákoviny. A že som pracoval s predstihom, že nech už ma nechajú hen ísť. Ale sánka mi spadla, keď mi pochválili komunikáciu pre Borenson Consulting. Že vraj si pred pár dňami poobede k tomu projektu dokonca spravili aj besedičku. Hehe, také teplé kecy že až... Keby toľko nekecali!!! Bolo ale suprové, že celý ten čas ma na tomto tripe sprevádzalo také čaro. Dobrý pocit. Sa mi aj nenápadne zazdalo, že to, čo študenti a profáci robia, má fakt že normálne dobrú úroveň. A že im záleží na tej úrovni aj na mne. Som zavolal konzultanta na kafe akože nech není som trapný že ho toľko otravujem a on že si netreba robiť hlavu z toho, keď som prepadol na skúške. Že jemu ide o to, nech je zo mňa dobrý produkt, ale zároveň človek, čo vie, že skutočné úspechy prinesie iba skutočná kvalita a spolupráca. Že aj taká prkotina že Dejiny marketingu stoja za zamyslenie a odhaľujú veľa dobrých súvislostí. Lebo že život vonku je iná haluz, ešte tvrdší a že sú tam zmrdi a konkurencia. Potom sme sa rozlúčili. Mal som celý blok za sebou. Konzultant nechcel úplatok, konzultant nechcel súložiť a konzultant na mňa nezazeral, keď som ho prichytil, že dačo nevie. Ani tí druhí na mňa nezazerali krivo a ani študenti, keď som mal lepšie práce ako oni...***Konečne som mal ten hektický semester za sebou. Slnko sa neponáhľalo zapadnúť a ani stromy nedávali najavo, že sú už unavené zo švitoriaceho hmyzu. Okolo prešla električka, zavial vánok a ja som sa zhlboka nadýchol. Mal som takéééééé veľké pľúca!!! Ako, človek, čo nemá starosti. Človek zbavený okov, ľahký ako pierko. Taký naplnený, ale neprežratý.-Tak ako?, ozvalo sa za mnou, - Riadna fuška, čo???Bol to Bikowský! Biko stál za mnou akoby ma sledoval, obočie posmešne zdvihnuté a usmieval sa.- Nechceš tú sprostú bedňu radšej zakillovať???, Bikov úškľabok bol nemožný a zároveň pekný. – Už je koniec, nie?!Pristúpil som bližšie. Žmurkol na mňa a vyzeral akože viem na teba dačo. Pozoroval ma že čo akože spravím.-Hej... Je to preč... Ale... ale ako si vedel, že to potrebujem?, opýtal som sa nedočkavo a chytil ho za rameno. – Ako si, dopekla, vedel, že to potrebujem skúsiť?Akási priahriata nostalgia sa mi zavŕtala v hlase. Prišlo mi to ako v aktox iks.-To aby si vedel, že JA nie som čurák!, zauškŕňal sa. – A, okrem toho... Si skrátka široko-ďaleko jediný idealista, ktorého by bolo škoda nechať utratiť!!!, zahlásil ten pako a vybuchol do rehotu. A ja tiež.Bol to fakt náramný čurák. Ale asi si ho obľúbim. Prevrátil som očami, ale tentoraz s o čosi väčším zadosťučinením.-Bikowský... Už ti matka vravela, že si zo skúmavky???-Ja ťa prdím, Tlusťoch!!!-Potrebujem pivec... brďo... aj tri...-Ty hrdina!!!Myslím, že potom už nenasledovalo vôbec nič. Iba sme sa okoloidúcim začali krokmi strácať v diaľke a za chrbtom sme počuli čviríkanie neposedných letných vrabcov.P.S.: Hľadať v živote ideálne riešenie nie je vždy ideálne. Nebezpečenstvom je, že pri hľadaní dokonalosti ako aj kritizovaní chýb môžeme premárniť život. Ďakujem Ekonomickej univerzite, že mi dala práve to, čo mi dala. A ďakujem jej aj za ten vnútorný úsmev, čo teraz mám, keď pozorujem niektorých kolegov i manažérov pri riadení a podnikaní. Hodnotu toho, čo mi dala, v skutočnosti začínam chápať až v týchto dňoch...

Ivan Tjutčev

Ivan Tjutčev

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Väčšinou sa teším zo života a som rád, ak sa mi, podľa možností, darí pochopiť iných ľudí :). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu