reklama

Zelení sa, zelení alebo Reportáž z predošlých dní

Ešte nedávano bol v médiách krik, pretože hypermarkety predávajú plesnivé mäso. Áno, plesnivé mäso sa na pultoch skutočne predáva. Na to netreba ísť do zákulisia s tajnou kamerou a vydávať svedectvá (bývalých) mäsiarov s pozmeneným hlasom o tom, čo všetko sa deje za vykachličkovanými múrmi našich reťazcov. Ako inšpirácia mi poslúžila známa relácia Črepiny, a tak som sa vybral do Polus City Center. Zhodou okolností bol piatok a ja som chcel prísť na to, či vôbec mám alebo ani trochu nemám mať chuť na víkendové mäsko. A tak som vošiel dnu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Hypermarket ako hypermarket 

Kým som sa predieral regálmi Carrefouru až dozadu, lomcovalo mnou čosi, čo neviem popísať. Spočiatku som sa nazdával, že je to vzrušenie, že objavím pokazené kusy mäsa. Až neskôr, keď som bol už-už na mieste činu, som si uvedomil, že pre vzrušenie tu vôbec nebolo miesto. To, čo som cítil, plížiac sa ako sliediaci novinárik, bol strach zo sklamania. Bál som sa byť sklamaný z toho, že plesnivé mäso neobjavím!!! Chvalabohu, môj strach bol neopodstatnený. Prechádzal som výklad za výkladom a v hovädzom i bravčovom mäse som objavil balené kúsky so zeleným, sivozeleným, zelenohnedým až čiernohnedým náletom. Okamžite sa mi uľavilo – nebola to novinárska kačica!!! Prehmatával som balík po balíku a pozorne si prezeral ich obsahy. A svojím nedokonalým mobilom som čo-to pofotil. Žiaľ, fotky nestoja za reč, pretože pri ich prezeraní zo sivastej a zelenkavej plesne nezostalo takmer nič. Vtedy mi bolo prvýkrát ľúto, že nie som fotograf. V priebehu októbra 2005 som päťkrát uskutočnil takúto kontrolu v Carrefoure a päťkrát po sebe som objavil prinajmenej 4 balíky pokazeného mäsa. A prečo viem, že bolo pokazené? Pretože každý – a aj ja – vie urobiť organoleptickú skúšku zrakom a každý, kto vie, ako normálne mäso vyzerá – prípadne každý, kto mal základný kurz tovaroznalectva potravinárskeho tovaru – vie, že čosi nie je v poriadku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vedľa mňa stála staručká pani a prezerala si mäso podobne nedôverčivo ako ja. Voľačo chytila do ruky, potom to odložila. Opäť čosi v ruke, a potom to opäť dala späť. Za plnú cenu – možno to predsa len nebude také zlé – sa predáva mäso s fľakmi po plesniach a hnilobe. Vtedy som sa bál i hanbil zároveň, lebo keby si to mäso bola vzala, nič by som jej nebol povedal. A zároveň by som vedel, že takéto správanie je bezcharakterné. Ešteže Boh existuje – a že nemusím zasahovať vždy iba ja. Starenka sa nakoniec zvrtla na opätku a už jej nebolo. Skazené mäso zostalo v regáli a čakalo na ďalšieho mäsožrúta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nesieme zodpovednosť 

Časy, keď obyčajný človek mohol kontrolovať kvalitu toho, čo je, sú nenávratne preč. Od konca druhej svetovej vojny nástupu chemického boomu sa na svete objavilo viac než 50 000 chemických zlúčenín a nemalé množstvo z nich našlo uplatnenie práve v priemyselnej potravinárskej výrobe. Pestré chute, nové farby, nevídané vône a trvanlivosť... Dnešné potraviny sú komplexnými zlúčeninami a dokonca aj odborníkom v niektorých prípadoch robí problém vystopovať, z čoho je „to“ vlastne vyrobené. To je však jedna strana mince. Tá druhá – veď čítajte ďalej...

Aby sme pritahli kupujúcich, potrebujeme nízke ceny. Aby sme mali nízke ceny, musíme nakupovať vo veľkom. Pretože nakupujeme vo veľkom, naše kapacity nestačia a nevieme vždy dodržať hygienické podmienky predaja a skladovania. A pretože nakupujeme vo veľkom, dopyt nie je vždy taký veľký, ako by sme si želali. Keďže tovar sa nám kazí, môžeme mať problémy s kompetentnými. A keďže problémy s kompetentnými môžeme skutočne mať, vždy sa pokúsime s nimi dohodnúť. Ďalej azda pokračovať nemusím... Máme tovar vyhodiť? Máme investovať do skladovacej logistiky? Máme zvyšovať náklady? Máme klamať a ponúkať to, čo by sa ponúkať už nemalo? My sami a tým, že uprednostňujeme lacnú výrobu, sa nejedenkrát pripravujeme o kvalitu a podnecujeme súťaž maloobchodných reťazcov, kde pravidlá sú najmä na papieri. Našou cenovou citlivosťou tlačíme ceny nadol a nútime primárnych výrobcov nahrádzať kvalitné suroviny menej dobrými. V podstate je nám mnohým jedno, čo jeme, lebo iba niektorí pozorne čítajú etikety. A potom čuduj sa či nie, my sami sme pôvodcami Lidl-efektu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kamarátky plesne 

Do ríše plesní patrí viac ako 120 000 druhov. Hoci sú plesne pre človeka nebezpečné, najväčšiu škodu zvyčajne spôsobujú pri oslabení ľudskej imunity. V najväčšej pozornosti „plesňológov“ je zhruba 100 druhov plesní, ktoré vyvolávajú ochorenia u človeka. Jedy, ktoré produkujú plesne, sa volajú mykotoxíny. Skupinou najjedovatejších plesňových jedov sú alfatoxíny, ktoré sú prirodzeným produktom napríklad plesne Aspergillus flavus. Na plesňových jedoch je smutné to, že sa hromadia v ľudskom organizme a nedajú sa celkom zničiť tepelnou úpravou. Z dlhodobého hľadiska spôsobujú závažné poškodenia pečene a zhubné nádorové bujnenie. Niektoré pokusy dokonca odhalili aj súvislosť medzi mykotoxínmi a neplodnosťou. Plesnivé mäso z hypermarketov je nebezpečné hneď dvakrát – po prvé – obsahuje patogénne plesne vzniknuté nespránym skladovaním a – po druhé – obsahuje rezíduá plesňových jedov, ktoré sa do mäsa zvieraťa dostali spolu s krmivom a vodou pri jeho chove. Už len pre úplnosť – najčastejšie testované mykotoxíny podľa potravinových kódexov sú alfatoxín (B1, B2, G1, G2, M1), ochratoxín (A), trichothecenesfusariumtoxíny (deoxynivalenol, T-2-toxín, zearalenón, fumonizín B1) a sterigmatocystín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto nevedel, zomrel

Aspergillus flavus sa tiež označuje aj ako kliatba faraónov. V hrobke egyptského faraóna Tutánchamóna archeológovia objavili veľké koncentrácie tejto zelenkavej plesne. Spóry s alfatoxínmi vtedy zabili 30 účastníkov expedície. Svojou látkovou výmenou vytvára Aspergillus flavus látky, ktoré sú mimoriadne jedovaté pre človeka. Najčastejšie napáda pľúca, žalúdok, črevá a nervový systém. Naopak, čierna pleseň Aspergillus flavus si vyberá najmä oslabené orgány ľudského tela, a preto niektorí z archeológov podľahli rakovine, zlyhaniu srdca či krvácaniu z obličiek. Jestvujú štúdie (http://www.mold-survivor.com/mycotoxinsfungi.htm), ktoré ukázali konkrétne účinky plesní na zdravie ako napríklad krvácanie do pľúc, dermatitídy, príznaky podobné chrípke, pálenie v hrdle, bolesti hlavy, vyčerpanosť a hnačky. Z dlhodobého hľadiska ide o rakovinu, celkové zníženie imunity a poškodenia srdca, pečene a obličiek.

Nebyť na tenkom ľade

Rozprávať sa o plesniach v hypermarketoch je neúčinné bez toho, aby sme hovorili aj o rizikových produktoch, ktoré sú nám denne ponúkané. Zo zásady nekupujme mäso, ak cítime zápach alebo vidíme čudné sfarbenie. Nezabúdajme, že hypermarkety zvyknú plesnivé časti obrezať a zostávajúce „osekance“ opäť ponúknuť zákazníkovi. Preto pri kúpe mäsa pozorujme aj jeho povrch – všímajme si zmeny uhlu rezu, „odreniny“ a celkový tvar mäsa. Mäso, ktoré nebolo orezávané kvôli plesniam má neprerušovaný, jednoliaty a viac-menej hladký povrch. Zvážme, či poznáme kvalitu sekaných a mletých mias, klobás a hotových mäsových jedál, ktoré reťazce vyrábajú. Vyhnime sa marinovaným mäsám v réžii hypermarketov, lebo práve do nich zvyčajne putujú plesnivé kúsky a korenie sa používa na prekrytie pachuti a zápachu. Takisto radšej obmedzme konzumáciu grilovaných kurčiat z pecí hypermarketov, pretože sa grilujú najmä zmrazené kurčatá, u ktorých uplynula záruka. Zvýšené riziko je aj pri paštétach „v črievku“ a mäkkých salámach. Treba si všímať trvanlivosť produktu a to, či nálepky neboli prelepované alebo prepisované. Registrujme aj teplotu na meračoch vo vitrínach, v ktorých sa mäso predáva. Je dobré sa presvedčiť, či sa teplota zhoduje s odporúčaním, ktoré je uvedené na obale výrobku. Zaujímavosťou je, že niektoré plesne sa dokážu rozmnožovať aj pri mraziarenských teplotách.

Čo dodať? 

Priatelia, keď som sa zoznamoval s plesňami, mal som skutočné obavy. Z toho, čo zjem, z toho, čo vypijem. Dokonca aj z toho, čo vdýchnem a z toho, čoho sa dotknem. Ale teraz sa musím priznať, že som sa s plesňami skamarátil. Trochu som si ich obľúbil. Keď sa teraz opätovne vyberám na prieskum do terénu, mám takmer nutkanie sa im prihovoriť. Teraz plesnivé mäso v baloch beriem do rúk s oveľa menšou hrôzou. Vadí mi len jedno. Postoje. Tých, čo skazené mäso skladujú, tých, čo skazené mäso predávajú a tých, čo skazenému mäsu uráčia vhúpnuť do predajných skríň. Hoci sa naša civilizácia nesie v úškľabku informačnej spoločnosti a digitalizácie, je hanba, že pri všetkom dostatku technológií a peňazí sa z tohto chrámu dokonalosti stáva éra sociálnej povrchnosti a fermentácie.

Ivan Tjutčev

Ivan Tjutčev

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Väčšinou sa teším zo života a som rád, ak sa mi, podľa možností, darí pochopiť iných ľudí :). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu