Bloghttp://tjutcev.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskO tom, ako sa raňajkuje v električke a moje skrášľovacie kúry (tjutcev)Dnes mi asi šibe. Videl som štyroch obstarožných pánov a ich tváre vyzerali ako môj otec. Prepchatá ružinovská električka, sivé ráno. Cieľ: zubár. Dva roky som si v kalendári plánujem návštevu ambulancie. Veľa oblečených ľudí, ja v zimnej hrubej bunde. Nado mnou sivá plechová strecha, vonku obláčiky a prvé lúče slnka. Križovatka. Chlapík v Škodovke nervózne kymáca nohou. Mercedes sa škriabe v rozkroku.Tue, 23 Sep 2008 15:05:50 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/165376/O-tom-ako-sa-ranajkuje-v-elektricke-a-moje-skraslovacie-kury.html?ref=rssO tom, ako Jane Eyrová stále žije. (tjutcev)Niekedy mám pocit, že najväčšou úlohou človeka je otrepať sa a veselo ísť ďalej, keď ho opľujú. Alebo ešte lepšie, keď naňho zabudnú. V podstate už nepočúvam otca, keď mi vraví: postav dom, zasaď strom a urob syna. Aj tak to vraví len pomedzi zuby. A prečo som vlastne pri opľúvaní...Mon, 22 Sep 2008 18:02:39 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/165291/O-tom-ako-Jane-Eyrova-stale-zije.html?ref=rssBúrlivé reakcie priniesli analýzu výrokov (tjutcev)Milí čitatelia, keďže môj článok Vzťah ekonómie a manažmentu, Ing. a MBA priniesol Vaše veľké ohlasy, zozbieral som Vaše výroky z diskusie a pridal k nim svoje pripomienky. Toto má slúžiť na to, aby sme vychytali potenciálne chybičky krásy v tom, čo tu ako tvrdenia odznelo.Sat, 20 Sep 2008 16:25:06 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/165083/Burlive-reakcie-priniesli-analyzu-vyrokov.html?ref=rssVzťah ekonomiky a manažmentu, Ing. a MBA (tjutcev)Rád by som pošpekuloval trochu nad názorom, podľa ktorého sa niektorí ľudia dívajú na absolventov programu MBA ako na zlatú sliepku a na ostatných absolventov ekonómie/manažmentu ako na sliepku veľmi obyčajnú, bielo – hnedo – sivú sliepku.Sat, 20 Sep 2008 11:27:56 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/165058/Vztah-ekonomiky-a-manazmentu-Ing-a-MBA.html?ref=rssTrocha romantiky v tomto počasí... (tjutcev)Hej... sedím doma, vonku sa prechádza vetrisko a mne je otupno. Navyše, opúšťam tím krásnych a hodnotných ľudí v ústrety novým... výzvam v novej práci... Môj kúsok romntiky pre všetkých ľudí so srdcom sa dnes volá Milión míľ... Rozhodne nezabúdajme na svojich priateľov.Thu, 18 Sep 2008 15:12:15 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/164825/Trocha-romantiky-v-tomto-pocasi.html?ref=rssJe Parma mimozemšťan? (tjutcev)Prihodilo sa mi, že som na PN. Viróza. Keďže ležanie v posteli je nekonečné a teploty už trochu poľavili, posadil som sa. A do ruky vzal knihu P. Parmu Umění koučovat. Opäť som si ju raz prečítal. Snáď to bolo z dlhej chvíle alebo hádam z opätovného čítania, ale zrodil sa vo mne taký čudný pocit. Je Parma mimozemšťan?Fri, 11 Apr 2008 16:46:40 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/142829/Je-Parma-mimozemstan.html?ref=rssManželstvo nebeské... Aj vy ho máte?! (tjutcev)Vôbec ma neprekvapuje, keď o úspešnom alebo „úsešnom“ človeku povedia: Oženil sa s firmou. Alebo: Práca je jeho manželkou i deťmi. Obetoval práci celý svoj život. Nezabúdajme, toto isté sa dá povedať aj v ženskom rode. To, že pracovné vzťahy majú s manželstvom majú spoločného, je zrejmé. Rozdelenie úloh, vzťah budovaný na dôvere, striktné pravidlá, nepísané zákony, termíny, intrigy, vzťahy a podobne. Kto by to nepoznal. „Neumyješ riad?! Tak si nepozrieš futbal!“ Niekedy sa pod futbalom myslí intímny život, však, páni? :-) A rovnako je to na pracovisku.Mon, 03 Dec 2007 11:28:30 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/123059/Manzelstvo-nebeske-Aj-vy-ho-mate.html?ref=rssAko som prišiel o profesijné panenstvo (tjutcev)Dnes som mal pekne rušný deň. Chvíľu zimomriavky, trochu neistoty, trochu čokolády na upokojenie, 90 minút otázok a odpovedí a napokon veľký výdych a úľava. Pohoda. Z úst nemeckej supervízorky zaznelo: „Certifikované.“ Mám to za sebou. Štempel mám a ide sa ďalej. Tak trochu som sa cítil ako v škole, akoby som urobil druhý opravák z VETka. Pravda, v 27 rokoch by som bol mohol byť sebavedomejší, ostrieľanejší a rozhľadenejší. V každom prípade, ten štempel mi sňal kameň zo srdca.Wed, 14 Nov 2007 15:18:03 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/120529/Ako-som-prisiel-o-profesijne-panenstvo.html?ref=rssPotrebujeme, aby nás mali radi? (tjutcev)Veľmi často som si kládol otázku, či ma ľudia majú radi. A či ma majú radi aj ako kolegu. Je to vôbec dôležité, aby vás ľudia mali radi? Predsa len, firemný kouč nemá vždy najlepšiu povesť, pretože musí zamestnancom pripomínať aj to, čo sú ich povinnosti. A to nie každý rád počuje, oveľa radšej sa bavíme o zvyšovaní platu, vyšších gastráčoch, ako odísť skôr z práce a o tom, aký je šéf hlupák. Niektorí mi dávali rady – „Ale kašli na to!“ alebo „Čo máš vlastne z toho, že si milý?“.Thu, 08 Nov 2007 13:47:56 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/119678/Potrebujeme-aby-nas-mali-radi.html?ref=rssDokážete ľudí presvedčiť? (tjutcev)Aj vy ste už rozmýšľali, ako ľudí účinne presvedčiť? A k čomu ste došli? Bolelo to, keď s vami ľudia nesúhlasili? Keď spochybňovali zmysel vášho snaženia? Keď ste im boli na posmech? Toto sú naozaj temné otázky a ani neviem, kam by sme dospeli, keby sme všetko brali supervážne.Wed, 07 Nov 2007 14:29:36 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/119551/Dokazete-ludi-presvedcit.html?ref=rssKoučing - liek na všetko? (tjutcev)Začiatkom 2007 mi veru nebolo všetko jedno. Nová práca, nové úlohy, špecifický kolektív a zistenie, že moja francúzština zatrepala krpcami, nasadla na fúrik a hor sa dolu kopcom. Navyše nemčinu, ktorá je teraz mojím každodenným „chlebom“ bolo tiež potrebné oprášiť. Takže na bloggovanie som, (ne)pochopiteľne, zanevrel. Teraz sa však vraciam, ale necítim sa byť spisovateľ. Hľadal som, čo by mojej súčasnej nálade a blogu dalo hlbší zmysel. Rozhodol som sa pre viac alebo menej odborné články, kde je menej emócií, menej diskusií o politike, školstve a aktuálnych prešľapoch celebrít a zvolil som zameranie, ktoré ma bude posúvať ďalej v tom, čo robím. Možno jestvujú ľudia, ktorí sa tiež zaoberajú tým, čo ja a možno sa dokonca potešia článkom, ktoré napíšem. Takže bon courage, skúsim to.Wed, 07 Nov 2007 09:30:10 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/119510/Koucing-liek-na-vsetko.html?ref=rssSemester na ideálnej VŠ alebo Drbnuté švindle so strojom času (tjutcev)Znenazdajky za mnou dobehol Biko a zatrepal na dvere. Starý kamoš zo strednej a známy tým, že vymýšľa všakovaké hovadiny. Dlhšie som ho nevidel, a tak som si ho nedôverčivo premeral – určite bude voľačo chcieť! Biko chvíľu ľapotal všeobecné frázy o zasranom a poondiatom živote, ale neskôr sa vymáčkol. Došiel s parádnou blbosťou: - Ivan, povedal, mám tu dačo, z čoho sa doserieš.Sat, 04 Mar 2006 14:53:47 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/39008/Semester-na-idealnej-VS-alebo-Drbnute-svindle-so-strojom-casu.html?ref=rssKrehký ako andulka, silný ako vojak (tjutcev)Viete? Ja vlastne ani neviem, ako začať. Niekedy si pripadám, že mám kamenné srdce a niekedy zas, že sa rozsypem ako tvaroh drobený prstami. Ako minule. Díval som sa do jedných očí. Vlastne najprv cez okuliare a potom do tých očí. Nebo vyhŕklo hviezdy a tie nám svietili na chodník. Prechádzka na trase Ružinov – Ružinov. A potom zakotvenie v pizzérii. Tiene stromov a vlhko tlejúcej zimy naokolo spravilo takú kávičkársku atmošku – s niekým sa utiahnete do milého baru a tam sa dozvedáte veci a veci.Fri, 20 Jan 2006 15:25:21 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/33207/Krehky-ako-andulka-silny-ako-vojak.html?ref=rssVysoké školy: Chabý systém či chabý študent? (tjutcev)Ako sa prehrýzť cez vysokú školu? Keď som ešte chodil na základnú, učiteľky druhého stupňa strašili: Veď uvidíte... Keď prídete na strednú, nikto sa s vami maznať nebude! Tam nemajú ani žiacke knižky... Tam budete musieť zaujať zodpovedný prístup! Tam vám písomky nikto vopred oznamovať nebude!!! Ehm... Prišiel som na strednú. Jasnačka, teraz to už boli panie profesorky. A naozaj sme nemali žiacke knižky. Kopec vecí však zostal taký istý ako na základnej. Diktovanie poznámok, učenie od slova do slova... Niektoré veci sa síce zmenili, ale gró hrozieb a tá hrozná kliatba zodpovednosti sa (našťastie) nenaplnila. Veď čo aj, boli sme predsa ešte stále deti... V prvom ročníku na výške som si zrazu uvedomil, že „staré a zabehané“ zo strednej mi už nevychádza. Odrazu mi chýbal návod, čo robiť, ako to robiť a – najmä – ako to všetko stihnúť a nezblázniť sa. V akejsi knihe som čítal – „koľko študentov, toľko metód, ako študovať“. Zrejme to bude naozaj tak.Mon, 19 Dec 2005 11:18:06 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/29647/Vysoke-skoly-Chaby-system-ci-chaby-student.html?ref=rssOdkazujem nám plyšové Vianoce (tjutcev)Neviete náhodou, čo po švédsky znamená KRYP? Neviete to? To je zlé, lebo ani ja to neviem... A nikdy by som sa nebol dostal k tomuto slovku, keby nešli Vianoce. Ako je rok dlhý, vyhýbal som sa IKEY ako (čert svätenej vode???)... To preto, lebo IKEA je pekná, osvetlená, príjemná, optimistická a ľudia, čo si v nej niečo kúpia, sú oveľa lepší od tých, čo si v nej nekúpia nič. A... okrem toho, IKEA je stvorená pre rodiny, väčšie rodiny a ešte väčšie rodiny, ktoré žijú harmonicky, nepodvádzajú sa, nebojujú o peniaze ani priazeň rodičov a netrpia alkoholizmom ani závislosťou od drog. Pravda, takto na mňa IKEA pôsobí v tomto čase Vianoc. V decembri sa mi zvyčajne stáva, že rozmýšľam o Vianociach.. A často, ani neviem prečo, mi spomienky zablúdia o pár rokov dozadu. Raz sme mali naozaj zlý Štedrý deň.Tue, 13 Dec 2005 17:53:17 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/29033/Odkazujem-nam-plysove-Vianoce.html?ref=rssZelení sa, zelení alebo Reportáž z predošlých dní (tjutcev)Ešte nedávano bol v médiách krik, pretože hypermarkety predávajú plesnivé mäso. Áno, plesnivé mäso sa na pultoch skutočne predáva. Na to netreba ísť do zákulisia s tajnou kamerou a vydávať svedectvá (bývalých) mäsiarov s pozmeneným hlasom o tom, čo všetko sa deje za vykachličkovanými múrmi našich reťazcov. Ako inšpirácia mi poslúžila známa relácia Črepiny, a tak som sa vybral do Polus City Center. Zhodou okolností bol piatok a ja som chcel prísť na to, či vôbec mám alebo ani trochu nemám mať chuť na víkendové mäsko. A tak som vošiel dnu.Fri, 09 Dec 2005 16:52:39 +0100http://tjutcev.blog.sme.sk/c/28623/Zeleni-sa-zeleni-alebo-Reportaz-z-predoslych-dni.html?ref=rssMôj pocit čistoty či maslo na mojej hlave (tjutcev)Ach, aký som ja čudný človek. Namiesto toho, aby som mal priemerný život, hľadám viac. Namiesto toho, aby som zostal v rodnom meste a zarábal veľmi priemerné peniaze, som odišiel do Bratislavy. A namiesto toho, aby som spal prikrytý až po uši dekou vždy, keď sa to čo najdlhšie dá, vstávam v utorok, štvrtok a piatok o päť päťdesiatpäť, aby som si odtrhol trochu času na nové slovíčka a pár útržkovitých informácií o nových trendoch v tímovej práci. To všetko v tichosti malých kvázikancelárií našej firmy. A namiesto toho, aby ma rodičia podporovali v bežných veciach, mi na narodeniny – a z môjho podnetu!!! – podarovali aktovku, aby som vyzeral staršie, dôležitejšie a manažérskejšie. A - navyše, navyše, navyše - namiesto  toho, aby som budil obraz skromného a kolektívne orientovaného jedinca, teraz vyzerám, že robím reklamu svojej individualite, dokonalosti a nenahraditeľnosti! Som ozajstný strojočlovek. Aj vy poznáte tento spôsob života?!Fri, 28 Oct 2005 18:28:09 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/24194/Moj-pocit-cistoty-ci-maslo-na-mojej-hlave.html?ref=rssJabĺčko, mobil, cigaretka, kto kritizuje, ten je štetka (tjutcev)Je chladné, ale neskoré bratislavské ráno niekedy v októbri. Idem. Studený vietor ma príjemne šteklí po líci, hoci jeho prenikanie cítim až v kostiach. V pracovný deň, celkom obyčajne, kráčam do roboty po Vajnorskej. Nie je toho až tak veľa, na čo sa dá pri náhlivom maršírovaní touto tepnou myslieť a nie je toho až tak veľa, čo sa dá pri náhlivom maršírovaní touto tepnou robiť. Taká celkom správna vec je napríklad dávať si pozor pri prechádzaní cesty.Wed, 26 Oct 2005 14:25:50 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/23990/Jablcko-mobil-cigaretka-kto-kritizuje-ten-je-stetka.html?ref=rssNový žurnál, nový život (tjutcev)Čo ste cítili, keď ste ako malé deti cez letné prázdniny išli skočiť na kúpalisku do bazéna? Ja som mal vždy mravčeky. Vedel som, že z tepla o chvíľu padnem priamo do vlažnej zelenkavej vody. V bruchu som mal také čudné napätie... To isté napätie, tie isté mravčeky som mal, aj keď som šiel prvý deň do školy. Na lavici novučké zošity, lineár... Ja a mravčeky. Opäť sa to prihodilo na strednej, na vysokej a dokonca aj prvý deň v práci. Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Tie isté mravčeky a napätie v bruchu, ako v deň, keď som skákal prvú nesmelú rybičku a dúfal, že sa nenadýcham vody. Tie úžasné i zlé mravčeky znamenali zmenu. Niečo sa muselo stať.Tue, 18 Oct 2005 15:34:44 +0200http://tjutcev.blog.sme.sk/c/23253/Novy-zurnal-novy-zivot.html?ref=rss