reklama

Odkazujem nám plyšové Vianoce

Neviete náhodou, čo po švédsky znamená KRYP? Neviete to? To je zlé, lebo ani ja to neviem... A nikdy by som sa nebol dostal k tomuto slovku, keby nešli Vianoce. Ako je rok dlhý, vyhýbal som sa IKEY ako (čert svätenej vode???)... To preto, lebo IKEA je pekná, osvetlená, príjemná, optimistická a ľudia, čo si v nej niečo kúpia, sú oveľa lepší od tých, čo si v nej nekúpia nič. A... okrem toho, IKEA je stvorená pre rodiny, väčšie rodiny a ešte väčšie rodiny, ktoré žijú harmonicky, nepodvádzajú sa, nebojujú o peniaze ani priazeň rodičov a netrpia alkoholizmom ani závislosťou od drog. Pravda, takto na mňa IKEA pôsobí v tomto čase Vianoc. V decembri sa mi zvyčajne stáva, že rozmýšľam o Vianociach.. A často, ani neviem prečo, mi spomienky zablúdia o pár rokov dozadu. Raz sme mali naozaj zlý Štedrý deň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V ten deň boli všetci nervózni. Otec sa na mňa vykričal, lebo som nahlas počúval hudbu a nazval ma určitým druhom zvieraťa. Mama sa vykričala na otca, lebo otec sa vykričal na mňa a, navyše, nestíhala s prípravami. Moje hrdlo štrajkovalo a mal som teplotu. Napriek tomu som si nevzal Paralen, lebo som si stoj čo stoj chcel pripiť – a ďalej pripíjať -vychladeným nabublinkovaným šampusom. Brat a jeho frajerka mali zrejme tiež veľa zhonu - prišli upachtení, umlčaní a uzavretí vo svojich myšlienkach. Akási čierna dumka mi navravela, že dnes zo mňa zabávač nebude. Že dnes zo mňa nebude vôbec nič. Nebudem rozprávať historky, chváliť mamkinu kuchyňu, nebudem s otcom žartovať na tému ekonómie a jeho zvláštnych podnikateľských nápadov a nebudem sa tváriť, že Vianoce sú tie najkrajšie časy roka. Navyše, dekan sa ma chystal vyraziť zo všeobecnej ekonomickej teórie a hneď druhého ma čakala skúška z podnikového hospodárstva. Áno, takýto prístup som mal k Vianociam 1999. Pripili sme si, skromne si zaželali všetko dobré. Jedli sme studenú misu. Potom šalát. Potom trochu zaváraných húb. Niečo zeleniny. Tanier kapustnice. Pečené kurča so zemiakmi a ryžou. A potom kapra v mrkvovoparadajkovej marináde. A za tým tichú orechovú tortu. To všetko mlčky, bez slova. Bez žartov, bez iskričiek v očiach. A bez toho, aby niekto niečo hodnotil. Nikoho nezaujímalo, aký bol rok 1999 a aký by mohol byť rok 2000. Potom sme si rozdali darčeky. Ako najmladší som vyťahoval spod stromčeka a rozbaľoval. Každý predniesol akúsi krátku vetu na vyjadrenie vďaky Ježiškovi. Potom ešte ktosi trochu pohundral, že Ježiško bol skromný a málo pestrý. Dojedli sa zvyšky a voľačo sa zabalilo „prišelcom“ do plastikových nádobiek. Niekto odišiel a niekto zostal. Potom sa pozerala telka a po dvoch filmoch sa šlo spať. Všetkým bolo jasné, že Vianoce týmto skončili a od zajtra pojde všetko znova a dynamicky ďalej.Neskôr som si vyčítal, že som prispel k takýmto Vianociam. Nevedel som si odpustiť, že mamka sa tak snažila, aby bolo všetko tip-top, a ja som sa nevedel prekonať a vypľuť JEDEN vďačný a úprimný úsmev. Rýpal som a podpichoval. Tak ako otec, tak ako brat. Všetci sme sa mohli prekonať a prekročiť vlastný tieň, hoci sa nám to v daný moment zdalo neuveriteľne zložité, ťažké a príliš dobrácke. Oveľa ľahšie som spočinul v sarkastickom bazéniku a zostal tam až do dvadsiatehodeviateho, keď ma dekan naozaj vyrazil z VETka. Z času na čas si ešte aj dnes premietam „naše smutné Vianoce“ a čudujem sa sám sebe.Týmto svetom blúdi množstvo ľudí. Množstvo z nich má osud horší, neporovnateľne ťažší ako ja. Ako my. Sú chudobní. A sú tí, čo sú sami. Sú smutní, málo vyrovnaní, možno vyhodení z práce, rozvední. A sú starí a opustení. Kohosi trápi „iba“ chronická angína, alebo si pichá inzulín. Či možno podaktorí fajčia a márne chcú prestať. Sú tí, čo chceli podnikať, „ale tak trochu to nevyšlo“. A tí, ktorých celý rok urážali, šikanovali a ktorým dali pocítiť strach z mocnejšieho. A tí, ktorých oklamali, ktorí písali do Lampárne, ktorí boli v relácii V tieni... Poznám aj takých, čo majú neporiadok v hlave. Tých, ktorí sa boja vyjadriť city a radšej dávajú peniaze... Jestvujú aj tí, čo ešte nechcú zomrieť, napriek tomu sa nedožijú budúcich Vianoc. Pribudnú aj takí, ktorých zabili vlastné ambície. Nuž, napokon aj tisícky ako ja, čo idem do IKEY a snívam o teplučkom domove, na ktorý NEVIEM KEDY V ŽIVOTE si našetrím. Každý problém a každý strach je oprávnený, ale mne pridlho trvalo, kým som pochopil, že láska zo mňa môže prameniť a do mňa sa vlievať za každých okolností osudu. Pretože to je jediné, čo v skutočnosti viem dať. Tá hodnota, tá láska je v našich srdciach. Možno naivne, ale verím, že s každými Vianocami prichádza zvláštny nový začiatok, ako keď idete urobiť jeden – možno len myšací, ale predsa – krok do neznámeho a nepoznaného. Vtedy neviete, čo príde potom, len máte ten podivný pocit súdržnosti – s vašou rodinou a priateľmi sŕkajúc horúcu a skvostnú kapustnicu. Pocit, čo pramení z lásky, blízkosti a dobrej atmosféry u nás doma, ale najmä v našom srdci. Odvtedy som nikdy Vianoce 99 nezopakoval.Spomenul som si na „tie smutné Vianoce“, privolil a zababušený vyrazil do zimy. Za IKEOU. S novým optimizmom, vetriac stopy nového začiatku. Povedal som si, nič sa nemôže pokaziť. Radosť mám a radosť dám. Dávam a prijímam. Opätujem. Robím radosť tomu, kto ma ťahal v zime von a robím radosť sebe, lebo nadobúdam hodnotný postoj. Bol som nadšený, a tak som si kúpil „plyšatého“ KRYPA, hračkárskeho pavúka so žltými očkami, zeleným bruchom a ôsmimi nohami, čo sem prišiel z Vietnamu.Vianoce sú symbol. Odkaz toho, že sme zrodení z dobra a dobro je našou podstatou. Majme sa radi, priatelia, a začnime úsmevom.

Ivan Tjutčev

Ivan Tjutčev

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Väčšinou sa teším zo života a som rád, ak sa mi, podľa možností, darí pochopiť iných ľudí :). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu